Bol som u Prezidenta USA (skoro)
Toto je pokračovanie minulého blogu, takže si choďte prečítať aj ten. Zostali sme pri výlete do New Yorku, ktorý bol úžásný. Tento blog bude ale patriť inému výletu a to výlet s rotary dištriktom do Washingtonu DC. Toto bol naozaj skvelý 4-dňový výlet, kde som bol spolu s viacerými výmennými študentmi.
Začnem pekne po poriadku. V strede týždňa som prišiel zo školy a prichystal som si všetky veci na výlet. Prišiel po mňa autom jeden pán z rotary, ktorý je vlastne zástupca rotary územia, kde študujem. Potom sme ešte išli vyzdvihnúť výmenného študenta, ktorý býva najbližšie ku mne. Francúz Paul. My dvaja sme jediní z rotary dištriktu, čo sme išli na tento výlet. Každopádne nás zaviezli do domu rotary šéfa. Tam sme prespali jednu noc a skoro ráno sme vyrazili na letisko do Bostonu, aby sme stihli ranný let do Washingtonu DC.
Let bol fajn a netrval ani dlho (asi okolo hodinky a pol). Po prílete sme si išli vziať našu batožinu a tam sme sa aj stretli s dvomi ďalšími výmennými študentami, ktorí prileteli len chvíľu pred nami a už mali svoju batožinu. Boli to Erik zo Švédska a Ivan z Brazílie. Z letiska sme potom išli metrom do mesta. Vystúpili sme na zastávke najbližšie k hotelu a hneď sme sa aj ubytovali. Ešte ten deň sme navštívili našu prvú zastávku na našom výlete. Tou bol Arlington National Cemetery (Arligton národný cintorín). Tam sú pochovaní všetci vojnoví veteráni, zo všetkých možných vojen, ktorí tam chcú byť pochovaní. Navštívili sme aj hrob, kde je pochovaný bývalý prezident John F. Kennedy. Bolo to naozaj zaujímavé mesto plné histórie a vojakov, ktorí sa už nikdy nevrátili.
Na ďalší deň sme ráno išli na asi najzaujímavejšiu atrakciu z celého výletu. Biely Dom. Áno, ten Biely Dom, kde býva prezident. Samozrejme, že sme nestretli prezidenta, ani sme nemohli navštíviť poschodie, na ktorom býva. Pre turistov je otvorené celé dolné podlažie, kde sú vystavené rôzne izby. Celý Biely Dom bol vyzdobený vianočnými ozdobami, ale bolo tam skutočne veľa ľudí. Bol to naozaj zvláštny pocit, keď kľudne o pár metrov nad mojou hlavou mohol byť prezident Spojených Štátov. Po Bielom dome sme sa išli naobedovať a išli sme do prírodovedného múzea. Je možné že ste o ňom už počuli a aj keď nie, tak si proste predstavte múzeum ako z filmu "Noc v Múzeu". Múzeum bolo naozaj skvelé a videli sme kopec prehistorických vecí a zvierat, ktoré vyhynuli. Na záver dňa sme sa išli navečerať do talianskej reštaurácie, kde sme si vychutnali skvelé jedlo.
Na ďalší a bohužiaľ aj posledný deň sme išli hneď ráno do múzea holokaustu. Bol to silný zážitok, ale nič neprekoná naozajstnú návštevu koncentračného tábora (Ja som bol raz v Rakúsku - Mauthausen). Každopádne pre Američanov, ktorý na svojej pôde nemajú koncentračné tábory, je určite dobré vidieť, čo sa dialo v Európe v tých rokoch. Po múzeu sme išli pozrieť Lincolnov pomník, ktorý stojí v podstate na začiatku toho dlhého parku, kde je aj Washingtonov monument a na konci budova Kapitolu. V parku sme prešli okolo pomníka Vietnamskej vojny a Washington monumentu. Nakoniec sme sa ale dostali až pred budovu Kapitolu. Vo vnútri sme tiež mali naplánovanú prehliadku. Bolo to celkom pekné miesto, ale najviac ma aj tak zaujala busta Václava Havla, ktorý tam má bustu ako jeden z mála neamerických občanov. Z Kapitolu sme už išli iba naspäť na hotel a tam sme prespali našu poslednú noc vo Washingtone DC.
Ráno sme odlietali okolo obeda a rozlúčili sme sa všetci na letisku. Ja som išiel s Paulom tým istým lietadlom, tak ako sme sem prišli, ale dali sme zbohom Erikovi a Ivanovi, ktorí odleteli naspäť do Connecticatu. Let bol pokojný a autom sme odišli naspäť do našich host rodín. Bol to naozaj skvelý víkend plný zaujímavých návštev a hlavne bola super nálada. A to je všetko, tak zasa nabudúce.
